No konečne! Asi tak by som začal, keďže som sa po dĺĺĺhej dobe mohol zase posadiť do rogala. A nielen posadiť, ale i polietať. To vďaka dvom veciam. A sice - mizernej zime tu v Nových Zámkoch a vďaka motoru, ktorý som definitívne dal do poriadku.

Od leta 2011 som mal neustále potiaže so štartovaním. Nebol som na tieto starosti zvyknutý, motor dovtedy chodil ako švajčiarske hodinky, dosť ma to znechucovalo.  Laboroval som kolo toho, i karburátory –ako správny motorový manták-  rozladil hladajúc problém, zásluhou čoho som musel absolvovať cestu do Prievidze, kde mi to kamaráti dali do poriadku, no tie štarty boli problémové i tak.
Prišla jeseň, zima, s ňou tie dlhočizné inverzné dni, vyše mesiaca sa polietať nedalo a keď konečne v decembri vykuklo slniečko a to dokonca s príjemnými teplotami, už som sa aj pratal na letisko. V ten deň lietali všetci. Len ja nie. Tak, ako som nastúpil, tak som aj vystúpil bez zmeny výšky a rýchlosti. Akurát som vytrieskal baterku. Motor ani nekucol. Nuž hodnotil som s letištnými mechanikmi (vďaka im, vždy ochotne pomôžu a poradia) a obvinil zapaľovanie. Nebola iskra na sviečkach. Takže prezrieť najskôr všetky káble, cievky čidlá alternátora, samotný alternátor... zabralo to ďaľšie dve návštevy letiska a po týždni bol výsledok jasný. Od šurianskeho kolegu som si požičal spínače zapaľovania a problém bol definitívne potvrdený. Zakričal som si „jupíííí“, pretože som mohol investovať takmer 100 slovenských éčiek a v ten deň aj objednal. Došlo pomerne rýchlo a hneď som aj bežal montovať a skúšať. Január,nejakého dvanásteho to bolo a ja som dostal druhého Ježiška.  Po namontovní sadnem do rogala, trochu napumpujem benzín, keďže po vyše dvoch mesiacoch motor nešiel, zapnem zapaľovanie, tep 120, otočím kľúčikom a vŕŕŕŕ ! Ako keby som vypol pred desiatimi minutami. Uf. Takže to bolo chválabohu tým. To potvorské zapaľovanie sa chová zrádne. Ak končí životnosť, tak vypovedáva poslušnosť postupne. Na jednej strane je to dobre, že človeka nezradí v lufte, na strane druhej sa ale chová tak, že jeden nevie, aké má problémy s motorom, pretože jeho chovanie indikuje i iné možné problémy. Zase som sa čosi naučil. Počasie toho dňa však bolo také, že ešte i v hangári cez fugy lomcovalo krídlom, musel som počkať na vhodnejší čas.
To udrelo včera v sobotu 21.1. Celý vytešený a s miernymi obavami, či sa štart zopakuje ako posledne ( už som si asi vypestoval mindráky z trampôt z minulého roka, keď som trnul pred každým otočením kľúčika, že čo sa zase dozviem). Všetko šlo ako po masle, úspešný štart sa potvrdil a ja nedbajúc na 3-5° v tieni v peknom slnečnom počasí si robím vyše hodinový okruh po okolí.