Krídlo:        Aeros Profi       s el.posunom ťažiska                                

Trojkolka :  Tomi Cross Sport          (dvojmiestna)

Motor:       Nissan Micra - Šroll  (1300cm3, 80 hp)

• Výkony: 

- cestovná  rýchlosť 80-85km/hod.

- dolet vo výdrži letu i s rezervou 4hod.

- stúpanie v sóle 5,5 m/s,  vo dvojici 3 - 3,5m/s

• Palubná výbava:

- rýchlomer, výškomer, vario, kompas, GPS,   vysielačka

- otáčkomer, teplomer mot.

•  Ostatná výbava:

- raketový záchranný systém Stratos Magnum 450 speed 

• Moja kvalifikácia:
  

              Lietanie bolo pre mňa odjakživa magnetickou záležitosťou, no súhrou rôznych okolností som sa k nemu ( keď nepočítam začatý a kôli školám predčasne ukončený plachtársky výcvik) intenzívne dostal až neskôr - už ako pracujúci.

Keďže ma vždy priťahovali veci čo najbližšie k prírode, rozhodol som sa vyskúšať bezmotorové závesné lietanie. A urobil som dobre. V rokoch 1993 – 1997 som prežil obdobie najkrajších  zážitkov a pocitov. Bohužiaľ sa mi za túto dobu nepodarilo naplniť zámer – vytvoriť v Nových Zámkoch rogalistický klub zmyslom ktorého malo byť aj minimalizovať pomerne vysoké výjazdové náklady na vzdialené kopce. Tak som s tým nakoniec „praštil“. Abstinečné príznaky však rokmi zosilovali a tak som po zvažovaní čo ďalej, začal koketovať s myšlienkou motorového lietania. Ultralighty pod kabínkou ma veľmi nelákali, plachtarina ku ktorej - hoc mám srdcom najbližšie - mi z dôvodov personálnej závislosti nevyhovovala. Zostávalo motorové rogalo, ktoré sa mi – ani neviem prečo, keďže som na bezmotorových lietal – zdalo ťažkopádne.Vyzeralo to tak, že pre mňa nič dobré nebude. Každopádne som si to s rogalistom, motorovým rogalistom a plachtárom Jožom Kuníkom v Partizánskom vyskúšal. To lietanie samozrejme myslím.  Odložil som pocity bokom, sadol za Joža a po pár minunách letu som skonštatoval, že tie pocity boli hlúpe predsudky a už sa k nim nevrátim. Po pristátí bolo rozhodnuté. Idem touto cestou. Po pár rokoch, keď to už vyzeralo, že mám našetrené, som sa cez internet skontaktoval s mojim budúcim „krstným otcom“ Jožinkom-Joe Sajanom. Je to služobne starý pilot s mnohými skúsenosťami, ktorý mi v začiatkoch ochotne pomáhal radami. Absolvovali sme spolu niekoľko ciest za „poznaním“ -  inovolal strojový park a  tiež chcel poznať ponuku trhu. Zakrátko zostavil mašinu, pre ktorú som sa neskôr rozhodol i ja s malou motorovou zmenou. Ale ešte predtým som si ju bol poriadne s Joem vyskúšať ( viď foto galéria).

A potom to už šlo pomerne rýchlo.

V auguste 2007 skladám zálohy na stavbu trojkolky a kúpu krídla, kupujem motor. V novembri 2007 cestujem k Jirkovi Zitkovi do Lysej nad Labem, kde ma čaká výcvik a moja hotová rogalo-zostava, ktorú má ešte Jirko zalietnuť. Výcvik len-len stíham, kôli počasiu ( dorazili prvé snehy) sa však zálet nekoná. V kalamite sa vraciam domov (bola to hrúza!) i s rogalom, doma prvý krát zostavu skladám a čakám na aké-také zimné počasie a na dobrovoľníka technika, ktorý by mi rogalo zaletel. Nedarí sa až do februára, kedy sa na Pánombožkom sľúbený pekný deň Jirko zľutuje a dofrčí z ďalekého Česka mi ten zálet i moje preškolenie zrealizovať. Všetko dopadne na jedničku a stávam sa konečne pilotom na vlastnom lietajúcom vercajgu......